On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ (Lk 9,13)
Príchodu dieťaťa do rodiny väčšinou predchádza radostné očakávanie. Zrod nového života znamená výzvu nielen pre matku, ale aj pre jej okolie. Ako na všetky zmeny, aj na rodičovstvo a dojčenie sa pripravuje rôzne. Pritom by to mohla byť jednoduchá, zduplikovaná, skopírovaná úloha.
Bezprostredne po pôrode sa v matke spustia rôzne procesy, vďaka ktorým si zafixuje, že sa o dieťa dokáže postarať. Telesným kontaktom sa aj do dieťaťa vryje, že svet je bezpečné miesto. Čo však v prípade, keď to matkám a deťom z rôznych príčin nie je umožnené? Silné puto medzi matkou a dieťaťom sa formuje už v maternici a znamená obrovskú moc. Keď je zabránené tomu, aby sa rozvinulo ďalej hneď po pôrode, oddelením matky a dieťaťa v prvých dňoch, týždňoch a mesiacoch života sa značne oslabuje.
„Každý, kto sťažuje alebo znemožňuje dojčenie, ohrozuje zdravie matky aj dieťaťa a oberá rodinu o peniaze.“
(Z knihy Dojčenie slovom aj písmom – Nebuď tá, ktorá to vzdala!)
Zločin páchaný na ženách a deťoch nemusí byť fyzické násilie s viditeľnými následkami. Podliatiny a rany na duši a následky na telesnej úrovni môže mať na svedomí aj nedojčenie.
Dojčenie je naučená zručnosť, a naše staré mamy nemali toľko problémov s dojčením preto, lebo v rodine mali okolo seba vzor. Obraz žien, ktoré dojčili. Ktoré oddychovali po pôrode a pomáhali im ďalšie ženy v rodine, aby sa zotavili. Tak, ako pomáhala Mária Alžbete.
Bazilika Sedembolestnej Šaštín – Stráže
Zabránením fyzického kontaktu a rozvíjaniu kompetencií aj v dojčení u matiek spôsobuje pocit, že niekto alebo niečo v okolí môže byť lepší, ako ony. Lepšie vedieť, čo je dobré pre dieťa, lepšie sa postarať. K tomu napomáha aj cielená reklama náhradnej výživy, ktorá má posolstvo: nevadí, keď ti to nevyjde. Nevyšlo to mnohým matkám. My máme riešenie. Plnohodnotné.
Chýbajúci vzor dojčiacich žien následkom separácie matiek a detí už v ranom veku v druhej polovici 20.storočia a agresívna reklama náhradnej výživy spôsobuje, že matky predčasne prestávajú dojčiť, aj keď by veľmi chceli a túžia po tom, aby dojčili. Generácia starých mám, ktoré svoje deti dojčili krátko, často nevie, ako pomôcť dcére, neveste. Keď ony samy to nezažili, aké to je dojčiť dlhšie. Pritom za to nemohli.
Pán nás vyzýva, aby sme verili, že sme pre svoje deti tým nejlepším telesným aj duševným pokrmom. Aby sme verili, že to dokážeme, stať sa riešením pre problémy svojich detí cez dojčenie, ktoré je viac, ako iba kŕmenie, preto sa dá nahradiť iba ťažko a komplikovane.
Verme, že nemusíme nikam chodiť, aby sme svoje deti nasýtili, a hľadajme spôsoby, ako doplniť vedomosti a skúsenosti, ktoré nám chýbajú.
Môžeme byť silnou oporou svojich dojčiacich dcér a neviest aj ako staré mamy, napriek tomu, že nám nebolo dané dlhšie dojčiť. Ak prijmeme a pochopíme, že čo sa s nami pred desaťročiami dialo a zistíme, ako vlastne taká pomoc má vyzerať, čo môžeme teraz robiť.
Výzva Pána „Vy im dajte jesť!“ volá všetky matky, aby konali, lebo láska sú predovšetkým činy. A konalo aj okolie, s láskou a úctou dojčiacu matku prijali a v dojčení podporili, namiesto toho, že by ju chceli zastúpiť v roli nenahraditeľnom.
Deti potrebujú dojčenie. Spoznajme svoju úlohu v dojčení a dajme im spoločne najesť!
S láskou k životu a dojčeniu
Katka Brňáková
Spoluautorka TOP knihy o úlohe rodiny a okolia v úspechu dojčenia
